Ustrice
Tak ako všetky ostatné škeble patria aj ustrice do mäkkýšov, do skupiny korytníky. Ustrica jedlá – Ostrea edulis je z čeľade ustricovitých. Príbuzné druhy žijú vo všetkých moriach. Korýtka sú nepravidelného tvaru, pokryté šindľovitými šupinami, jedna strana je vypuklejšia, druhá skoro rovná. Druhým znakom je zakrpatená noha, preto žije prichytená na tvrdom podklade a na tomto mieste žije stále. Živí sa planktonom, ktorý získava filtrovaním vody. Za hodinu prefiltruje asi 10l vody. Niektoré ustrice sú hermafroditi, niektoré oddeleného pohlavia.
Ustrice sú vyhľadávanou pochúťkou. Ako prvý ju začali chovať už v starom Grécku. Najobľúbenejšie boli pripravované s medom. Domestifikáciu prevzali starí Rimania a odtiaľ sa rozšírila po Európe. Dnes sa s pôvodnou ustricou stretneme zriedkavo, lebo jej stavy boli kvôli chorobám značne zdecimované. Naviac jej zber stále narastal, preto sa udomácnila ustrica portugalská, pôvodom z Indie (Ostrea angulata).V roku 1968 však jej stavy značne zdecimovala ďalšia choroba, preto v roku 1970 bola privezená ustrica Gigas z Japonka, ktorá je odolná voči rôznym chorobám.
Na náš stôl sa dostávajú tieto ustrice ako 3 až 4 ročné. Umelý chov je náročný, nakoľko ustrice majú veľa prirodzených nepriateľov. Jedná sa najmä o hviezdice, kraby a z rýb najmä raja a Zubatica Zlatá (Pražma Kráľovská),ktoré dokážu v priebehu niekoľkých hodín doslova zdevastovať celé kolónie ustríc.
Najväčší producent ustríc v Európe je tradične Francúzsko, ktoré ročne odchová skoro 150 000 t ustríc japonských, čo predstavuje 220 miliónov EUR. Vo svete je však na 5 mieste. Najväčší producent na svete je Čína – 2.852 500 t, Japonsko- 199 500t,USA – 188 500t a Kórea- 185 800t.
